Prístav Gioia Tauro bol v roku 2019 trinástym najvyťaženejším európskym prístavom s viac než 2,5 miliónmi preložených TEU. Nachádza sa na samom dolnom cípe takzvanej talianskej čižmy v regióne Kalábria a v Taliansku je absolútne najväčším kontajnerovým prístavom.

Výstavba prístavu Gioia Tauro sa začala v prvej polovici 70. rokov 20. storočia ako súčasť projektu výstavby infraštruktúry na území provincie Reggio Calabria v Taliansku. Začiatkom 80. rokov sa výstavba prístavu pozastavila vzhľadom na známu krízu v oceliarskom priemysle.

Prístav má celkovú rozlohu 4 400 000 metrov štvorcových a dĺžkou 3,4 km. Výhodou prístavu je prirodzená hĺbka vody v okolí, až do 18 metrov. Prístav je vybavený 22 žeriavmi. Výkonnosť prístavu v posledných rokoch klesá. V roku 2008 prístav preložil takmer o milión TEU viac, než v roku 2019, a to až 3 467 772 TEU.

 

História prístavu

So samotným dizajnom a rozvrhnutím jednotlivých častí prístavu sa začalo v Kalábrii na začiatku 70. rokov počas prebiehajúceho povstania. Na upokojenie situácie vtedajší premiér Emilio Colombo ponúkol výstavbu ďalšieho, už piateho oceliarskeho centra v regióne, súčasťou ktorého malo byť aj vybudovanie železnice a prístavu v Gioia Tauro. Výška investície predstavovala 3 miliardy lír a mala priniesť 10 000 nových pracovných miest.

“Colombov balíček”, ako bol tento plán pomoci označovaný však nemal zdarný koniec. Závod na výrobu ocele nebol nikdy postavený, keďže už existujúca nadmerná výroba ocele spôsobila, že tento nový projekt bol zbytočný.

Zásadnejší rozvoj prístavu ako aj jeho transformácia na globálne prekládkové stredisko sa začali v roku 1995 a zahŕňali zriadenie colného úradu, stanice talianskej finančnej polície, hasičskej stanice a policajnej stanice.